Hlada sa spravna zena
Priznavam bez mucenia – hoci nie som mimoticky zakomplexovany neschopak, ktory by bol zenou nedotknuty, nie som ani ziaden
alfa samec, ktory by skoroval na kazdej mete na ktoru stupi, a niekedy aj medzi nimi.
Proste sa mi nedari premenit na body kazdy podniknuty utok, prilis casto sa napriek zlym skusenostiam necham uniest citmi, a navyse - co je asi hlavnou pricinou mojej dlhodobej osamelosti (hned po workaholizme) - nie som ochotny utocit na kazdy ciel, ktory sa mihne ako na obzore.
So zenami je to totiz ako s vinom alebo kvalitnymi autami – ak sa raz napijes dobreho vina, alebo mas moznost jazdit v luxusnom aute, neche sa ti vracat k horsiemu.
Ta moja dlhorocna byvala bola svojim sposobom mercedesom, alebo reservou Cabernet Sauvignon z produkcie cilskeho Cassilero el Diablo. Teda za predpokladu, ze by mercedesy namiesto tichej jazdy neustale vrcali, a vino dokazalo raz za cas samocinne vzkypiet.
Aj tak mi trvalo dlhe mesiace, kym som ju dokazal pustit k vode. Zvyk je po niekolkorocnom vztahu zelezna kosela, a zenske slzy ma stale dokazu prinutit robit hluposti.
Teraz sa tak nejak potacam medzi tuzbou po vecernom objati a uzivanim si luxusu velkej prazdnej postele len pre seba, niekde medzi spokojnostou so zivotom prislusnika generacie singles a nespokojnostou dozrievajuceho potencialneho rodica, v ktorom sa prebudza prirodzeny muzsky instikt stavat domy a sadit stromy.
Plan je jednoduchy: najst si dobre dievca, do koca aj do voza, na prechadzky po Vysokych Tatrach aj na recepcie a cocktaily zahranicnych ambasad, zenu uspesnu vo vlastnej praci a spokojnu so sebou samou, ktora zaroven dokaze aj dobre navarit, aj ocenit s laskou pre nu navarene.
Lenze nedari sa. Vacsina objektov v mojom zornom poli nesplna poziadavky, a ak nahodou ano, tak potom bud kasle na mna, alebo – a to je zakutie zenskej mysle, dvere ktoreho sa predo mnou este nikdy neotvorili – si mysli, ze som pre nu pridobry.
Ta posledna bola krasna, uzasna, mila, inteligentna, a strasne sa zalubila. A mala dve male deti. Ked som ju spoznal, normalne som sa na ne zacal tesit. Ale rozhodla sa, ze nechce pokazit zivot druhemu cloveku, a povedala adieu. Este mnoho dni posielala uplakane esemesky a tvrdosijne odmietala akekolvek ponuky na stretnutie.
U dalsej, ktora bola rovnako uzasna, presne ten typ zeny, o ktorej na prvy pohlad vies, ze moze mat na koho len prstom ukaze, je megauspesna vo vlastnom zivote, vobec ta pri sebe nepotrebuje – a napriek tomu ta pri sebe chce mat – no proste balzam na ego kazdeho chlapa – som nepremenil prilezitost. Zavahal som, lebo som na prvykrat pri nej doma nechcel vyzerat ako svina.
Pouceny z tohto omylu, pri dalsej kandidatke som sa chopil hned prvej prilezitosti, uzili sme si, a na druhy den som sa dozvedel, ze som svina, a ze nech uz nevolam.
Ina si zasa chcela uzivat a chcela lasku, ale zaroven ju to neustale a opakovane tahalo k jej ex. Takze to vlastne nebolo nic ine, len opakovane vztahy na jednu noc. A vztahy na jednu noc ja veru nemusim. Tolko casu totiz nemam...
Takze kurva, ako moze spravny chlap ziskat spravnu zenu?
Ficovlada - Ficovada
Kazde rano prichadzam do officu pred siedmou.
Dlhonoha kolegyna suchota cerstvymi novinami pod pazuchou. Aroma prvej rannej kavy si ukradomky nachadza cestu k mojim cuchovym receptorom. Pohlad z okna na ulicu kde prave zacina ranna spicka, no JA uz davno pohodlne sedim vo svojom kresle.
Kedysi som tieto rana MILOVAL. A vobec mi nevadilo, ze vacsina slusne pracujucich bratislavcanov zacina zit az o dve hodiny neskor, najskor tak od deviatej. Kym oni rozlepili oci, uz som mal preluskane vsetky dolezite spravy, domace agentury, Timesy, pohyby burz, a kym sa doterigali do roboty, uz som davno vyhodne zuzitkovaval svoj informacny naskok.
A potom to prislo.
Nikdy som nemal rad vladu. Ani ministrov, ani politikov vseobecne. Vzdy som ich vnutorne radil do kategorie "ti druhi". Ti, ktorych kradme ruky mi siahaju na moje tazko zarobene peniaze, aby ich minali na vlastnu reprezentaciu, davky ciganom rozbijajucim si pridelene byty, na vladne vily, na jebacky s kurvami v nich, na chlast a recepcie.
Keby sa im to neoplatilo, a keby naozaj sluzili len spolocenskemu dobru, urcite by sa o svoje funkcie tak nemlatili.
Lenze predtym sa to aspon dalo vydrzat. Uroven ubohosti, slizskosti a chrapunstva nebola nizka, ale pohybovala sa v tolerovatelnych hodnotach. A miliardy strcene do vladnych vackov pri nejasnych tedroch sem-tam vyvazilo znizenie dani, sporenie na dochodok, alebo fakt, ze vacsina mikiho poskokov dokazala zapotit aspon vetu-dve po anglicky. Uroven bola nizko pri zemi, ale stabilne sa tam drzala.
Povedzme si to otvorene, "Máj leg iz bróken bat maj hárt iz hepi" je sice na blitie, ale vzdy lepsie nez curanie z terasy.
Dnes som prisiel ako vzdy na siedmu. A tak, ako uz poslednych par tyzdnov, len co som otvoril noviny, kava mi zhorkla na jazyku. Kolegynka, este mladsia, sa nedokaze tak ovladat - nad riadkami z titulnej strany sa zasa vytocila, zacala nadavat. A prijemne rano bolo opat raz v tahu.
Povedzte mi, aka hlboka musi byt mentalna ubohost a psychicka zaostalost cloveka, ktory chce rozhadzat miliardy dani chrapunskym chamtivym nasprostastym dochodcom a vychodniarom, ktori svoje peniaze dobrovolne na striebornej tacke nosili podvodnikom typu Fruni, ktorym na prvy pohlad z oci nic dobreho nesrsi?
Ako velmi musi byt retardovany clovek s vysokoskolskym vzdelanim, hoci pravnik, aby si nedokazal spocitat, ze ked naslubuje stamiliardy vydavkov dochodcom, romskym prvorodickam a spriatelenym podnikatelom, a zaroven nizsie dane na viagru a na surfovanie po pornostrankach, tak eurom u nas platit nebudeme ani na svateho Dindi?
Ake velke ego musi mat ministerka, aby dokazala s bohorovnou istotou v parlamente zapotit, ze v Petrzalke zije 65 % ludi pod hranicou chudoby? V tej Petrzalke, kde sa uz podvecer neda medzi tisickami aut zaparkovat?
Minimalne take velke ako svoj zadok. Taky velky, ze sa s nim urcite nedostane ani do televizie, kym si vsetci divaci nezakupia sirokouhle televizory. Mozno im ich zadotuje stat v ramci odstranovania tej chudoby.
Zacinam mat z ranneho citania novin triasku. Informacna vyhoda sa meni na nevyhodu, lebo picovanie nad rannymi spravami kazi naladu, odputava pozornost a znizuje sustredenie.
Vcera som si uvedomil v lavom oku tik. Dufam, ze je to len signalizacia, ze Ficolavica je stale tu, a nie nejaky trvaly nasledok ranneho novinoveho stresu.
Ze by som poziadal o odskodnenie za hlupu vladu, ktoru musim znasat?
Odpisane z mailu
Toto mi dnes prislo e-mailom od nemenovanej kolegyne z nemenovanej firmy z velkej stvorky (od vulgarizmov sa distancujem):
Nenavidim celu tuto skurvenu pondelkovo - piatkovu prijebanu cinnost ktora ma povznasat ducha a robit zo mna cloveka. Nenavidim z celej duse toho prveho prijebaneho kromanonca co ho napadlo ze bude pracovat. Bodaj by skapal. Aj s celou rodinou. Neznasam kazdeho ktoreho praca bavi a chodi do nej s radostou. Nech tiez skape. Z duse by som dopichala Marxa aj s Engelsom, Watta aj Newtona. Vsetkych co nieco urobili. Nech trpia na lozku s hnisavymi nohami 30 rokov. Nemam rada priemysel, polnohospodarstvo ani treti sektor. Ani stvrty a piaty. Nech zhoria. Nemam rada svojich nadriadenych ani spolupracovnikov. Nech sa utopia v 50 000 litroch vriaceho Raciolu. Nech mi Bill Gates, ktory vzapati tiez nech skape, kupi chalupku v juznej Melanezii, kde budem chodit tak na vecer k miestnemu moru ulovit si rybu. A nech mi tam Cerveny kriz zhodi kazdy mesiac nejaky chleba, aby som furt nemusela zrat tie prijebane opekane ryby. A rum, vodku, kofolu a dzus a nejake pivo nech mi tiez zhodia. A nech zas odletia hned do pice. A nech sa zoskvaria vsetci co furt nieco vymyslaju aby som musela kazdy den vstat.Ja nechcem vstavat. Ja chcem lezat. 3 - 4 roky, potom uvidime. Nechcem v zivote pocut otazku pani inzinierka, uz ste to spravili? Nespravili, chod do pici. Radsej som sa mohla narodit ako dementne ciganske dieťa, ktoremu mama vzdy jebne nejaky chleba s opecenym pavukom a je dobre. Hra sa na dvore so svojimi 40 rocnymi surodencami, ktori su tiez vsetci dementni. Aj mama s ockom su dementni. Jebem im na 40 hodinovy pracovny tyzden. Jebem im na trinasty a strnasty plat, jebem im na odbory, na socialne vymozenosti. Nech sa zadusia vlastnymi zvratkami. Ale zas mi sef slubil, ze mi kupia pod stolicku nejaku podlozku z Ikey, aby som vraj neznicila novu dlazku. Tak mozno to tu potom budem milovat. Ani domov nebudem chodit od radosti ze tu mozem byt. Neznasam ani ten prijebany pocitac, do ktoreho cumim 7 hodin denne. Bodaj by zhnil. Aj s celym prijebanym internetom. Nech idu vsetci kokoti do pice, ja uz proste nevladzem pracovat. Nicnerobeniu zdar a primitivnym kmenom v Oceanii zvlast.A potom ze workoholici nemaju zmysel pre humor. Teraz su styri hodiny, cize sa pomaly rozbieha uz druha polovica mojho pracovneho dna.
Dobre som sa pobavil a teraz sup nahanat svojich sto pracovnych hodin tyzdenne.
Telefon
Pokazil sa mi telefon. Tento rok to uz je asi tretia ostara s mobilom, do telefonov som uz investoval tolko, co napriklad taky bezny ucitel nezarobi za pol roka. Cim zlozitejsie zariadenie, tym viac problemov s nim.
Bazmek nejde zapnut. Aj mi bolo divne, ze mi cely piatok nikto nevolal, normalne ho drzim pri uchu tak najmenej hodinu denne. Ak naozaj vysiela nejake skodlive vlnenie, viem celkom presne odhadnut, kde na hlave mi o par rokov vyrastie velikansky nador.
Zobral som sa teda v sobotu a podho do pomarancoveho operatora, zanadavat na pristroj kym je este v zaruke. Rad bol dlhsi ako ked pred patnastimi rokmi dostali na Mikulasa do zelovocu mandarinky. Asi po pol hodine som sa dostal k slecne, ktora bola prototypom vyskoleneho oranzoveho poradcu.
Oranzova poradkyna sa pyta: Co je tomu telefonu?
Odpovedam: Neda sa zapnut.
Chvila ticha, oranzova poradkyna cosi stuka do pocitaca, dvojprstova metoda a la "kde je P?", a zasa sa pyta: A okrem toho co s nim je?
Teraz som pre zmenu chvilu ticho ja. Zamrkam.
A okrem toho sa s nim neda telefonovat, hovorim.
Oranzova poradkyna poctivo zapise aj tuto druhu zavadu.
