Odpisane z mailu
Toto mi dnes prislo e-mailom od nemenovanej kolegyne z nemenovanej firmy z velkej stvorky (od vulgarizmov sa distancujem):Nenavidim celu tuto skurvenu pondelkovo - piatkovu prijebanu cinnost ktora ma povznasat ducha a robit zo mna cloveka. Nenavidim z celej duse toho prveho prijebaneho kromanonca co ho napadlo ze bude pracovat. Bodaj by skapal. Aj s celou rodinou. Neznasam kazdeho ktoreho praca bavi a chodi do nej s radostou. Nech tiez skape. Z duse by som dopichala Marxa aj s Engelsom, Watta aj Newtona. Vsetkych co nieco urobili. Nech trpia na lozku s hnisavymi nohami 30 rokov. Nemam rada priemysel, polnohospodarstvo ani treti sektor. Ani stvrty a piaty. Nech zhoria. Nemam rada svojich nadriadenych ani spolupracovnikov. Nech sa utopia v 50 000 litroch vriaceho Raciolu. Nech mi Bill Gates, ktory vzapati tiez nech skape, kupi chalupku v juznej Melanezii, kde budem chodit tak na vecer k miestnemu moru ulovit si rybu. A nech mi tam Cerveny kriz zhodi kazdy mesiac nejaky chleba, aby som furt nemusela zrat tie prijebane opekane ryby. A rum, vodku, kofolu a dzus a nejake pivo nech mi tiez zhodia. A nech zas odletia hned do pice. A nech sa zoskvaria vsetci co furt nieco vymyslaju aby som musela kazdy den vstat.
Ja nechcem vstavat. Ja chcem lezat. 3 - 4 roky, potom uvidime. Nechcem v zivote pocut otazku pani inzinierka, uz ste to spravili? Nespravili, chod do pici. Radsej som sa mohla narodit ako dementne ciganske dieťa, ktoremu mama vzdy jebne nejaky chleba s opecenym pavukom a je dobre. Hra sa na dvore so svojimi 40 rocnymi surodencami, ktori su tiez vsetci dementni. Aj mama s ockom su dementni. Jebem im na 40 hodinovy pracovny tyzden. Jebem im na trinasty a strnasty plat, jebem im na odbory, na socialne vymozenosti. Nech sa zadusia vlastnymi zvratkami. Ale zas mi sef slubil, ze mi kupia pod stolicku nejaku podlozku z Ikey, aby som vraj neznicila novu dlazku. Tak mozno to tu potom budem milovat. Ani domov nebudem chodit od radosti ze tu mozem byt. Neznasam ani ten prijebany pocitac, do ktoreho cumim 7 hodin denne. Bodaj by zhnil. Aj s celym prijebanym internetom. Nech idu vsetci kokoti do pice, ja uz proste nevladzem pracovat.
Nicnerobeniu zdar a primitivnym kmenom v Oceanii zvlast.
A potom ze workoholici nemaju zmysel pre humor. Teraz su styri hodiny, cize sa pomaly rozbieha uz druha polovica mojho pracovneho dna.
Dobre som sa pobavil a teraz sup nahanat svojich sto pracovnych hodin tyzdenne.
posted by Moje druhe ja @ 3:58 PM
5 Comments:
fui 100 hodin? to ti radsej teda nepoviem, o kolkej chodim domov ja, ale zasa aby si nesmutil, mna to caka asi coskoro :)
ehm..a ako som sa dostala medzi grgu a miksera?? aka fajna spolocnost ;)
schvalne som si povedal, ze sa medzi takymi dvoma chlapmi budes asi dobre citit :)
no naozaj...sa citim medzi nimi dvoma priam baaajecne ;) to mam do jedneho uska sama romantika, do druheho uska same neznosti :D ..ale chlap ma byt chlap, tak je to oukej
Keby som osobne nespoznal, ake je to smutne, napisal by som, ako som sa nasmial. Fakt je to obcas na porazenie aj s celou touto civilizaciou!
Keby len v praci. A ked sa zahlbite do politickej filozofie a vase bytie sa dostava do extazy a pomaly zacina lietat v metafyzicne, to su stavy. To sa vam chce zvraciat ked vidite denne spravy. A Co potom, ked vam z toho zacne sibat a nema vas kto stiahnut do fyzicna? hrabne vam z toho. Este ze existuje bike a moja sherpovska krosna.
Zverejnenie komentára
<< Home